Breaking News

Rozhovor s lúčiacim sa kapitánom Petrom Fábikom

Na uplynulých Majstrovstvách Európy B divízie v Poľsku (4-9.10.2021) dosiahla slovenská korfbalová reprezentácia svoj historický úspech. Finále proti domácemu tímu z Poľska bolo mimoriadne vyrovnané a celý tím podal bojovný výkon, napokon to ale nestačilo a Slovensko dokázalo streliť o 3 koše menej ako ich severný sused a domov si odniesli strieborné medaily. Tento zápas bol ale výnimočný aj iným momentom, ktorý sa odohral tesne pred koncom zápasu. Vystriedaný bol kapitán Peter Fábik, ktorý z ihriska odchádzal za obrovského potlesku všetkých divákov, ohlásil totižto svoju reprezentačnú derniéru.

Peťo, v korfbalovej komunite známy pod prezývkou Frazo, má za sebou dlhoročnú kariéru, o ktorej nám porozpával v nasledujúcom rozhovore.

Priblíž nám najskôr svoje korfbalové respektíve športové začiatky, ako si sa k tomuto športu dostal? Čo ťa na korfbale najviac oslovilo?

Už od ranného detstva sme boli s bratom vďaka rodičom vedení k športu a pohybu. Loptové hry, turistika, zimné športy, všetko možné. Pár rokov som hrával futbal za Prievidzu za mladších žiakov. Problémy s alergiou však zastavili toto smerovanie. Športu som ostal verný a postupne sa mi neďaleké basketbalové ihrisko stalo druhým domov. Pár chalanov z basketu začalo hrať korfbal takže som tento šport vnímal a vedel o ňom. Bol to však predseda nášho zväzu, ktorý ma presvedčil aby som si to prišiel vyskúšať. Podobnosť k basketbalu ma oslovila a v spojení  s možnosťami cestovania, súťaženia na klubovej a aj reprezentačnej úrovni som vhupol do tejto hry a ostal až dodnes.

Kedy a na akom podujatí si odohral svoj prvý zápas v reprezentačnom drese?

Netrvalo to ani veľmi dlho. Korfbal som hral len niečo cez pol roka, keď som dostal možnosť byť súčasťou výberu do 23 rokov na priateľskom turnaji v holandskom Appeldoorne. Písal sa rok 2003. To sa mi podarilo zopakovať aj na ďalší rok. Bohužiaľ, nasledujúce roky došlo k útlmu reprezentačných akcií a tak som seniorský debut zažil až v roku 2007 na turnaji European Bowl  v Srbsku, ktorý sa nám podarilo vyhrať.

Ako si spomínaš na svojich spoluhráčov, vedel by si povedať, s kým sa Ti najlepšie hralo?

Nerád by som niekoho menoval, keďže som mal šťastie hrať s veľa výbornými športovcami. Korfbal svojimi špecifickými pravidlami sa nedá hrať individuálne. Je to výborný šport učiaci ľudí k spolupráci a  aj k spolupráci medzi pohlaviami. Bez spoluhráčov a spoluhráčok to nejde. Je potrebné vedieť hrať s každým a tak som sa snažil k tomu aj pristupovať. Jeden deň sa darí jednému, inokedy potiahne niekto iný.

A čo súperi, mal si niekoho obľúbeného, proti ktorému si nastupoval často a rád, vedel si čo na nich platí? Prípadne naopak, proti komu sa Ti hralo horšie?

Slovenská korfbalová rodina nie je až tak početná, takže tam sa všetci veľmi dobre poznáme. Po dlhých rokoch hrania v maďarskej súťaži to platí aj o hráčoch z tejto ligy. Určite mi vyhovovalo, keď som mal oproti súperovi v nejakej fyzickej činnosti navrch. Keďže nie som až tak vysoký, väčšinou to bola rýchlosť. Najhoršou kombináciou je hrať proti vyššiemu súperovi, ktorý je rovnako atleticky zdatný. Potom už ostáva len hlava a prešibanosť.

Je nejaký konkrétny zápas alebo moment, na ktorý nikdy nezabudneš?

Mojím veľkým snom bolo nastúpiť na zápas, reprezentovať našu krajinu, vypočuť si a spievať našu krásnu hymnu a to sa mi vďaka tomuto športu splnilo. Keď som to zažil prvýkrát, bol to pre mňa silný zážitok. Mám krásne spomienky na posledné majstrovstvá sveta v Afrike, ale hádam jeden z najdôležitejších košov čo som dal, bol v predĺžení na majstrovstvách Európy 2018 v našom otváracom zápase proti Francúzsku. Oba tímy nedokázali v tom predĺžení skórovať dlhých 7 minút, až sa to mne napokon podarilo.

Prečo si sa rozhodol ukončiť svoju korfbalovú reprezentačnú kariéru? Aké sú Tvoje plány do budúcna?

Čo by si chcel odkázať nastupujúcej korfbalovej generácii?

Rozhodnutie sa nerodilo ľahko, ale už som nad tým uvažoval nejaký čas. Asi to bol taký vnútorný pocit, že je ten správny čas. A odísť s medailou na krku, to sa nepodarí každému, haha. V každom prípade je to aj vďaka výbornej práci našich trénerov s mládežou, keďže nám tu vyrastá viacero šikovných korfbalistov. Nesmierne ma to teší, že je komu odovzdať pochodeň. Verím, že ostanú tomuto športu verní a budú ďalej napredovať. Určite ostanem športovo aktívny. V korfbale ostávam ako hráč Prievidze a som súčasťou realizačného tímu reprezentácie do 17 rokov. Veľmi rád budem naďalej odovzdávať skúsenosti a pomáhať v tom, aby korfbal na Slovensku prekvital.

Nadchádzajúce udalosti