Dnes, niekoľko dní pred začiatkom najväčšieho medzinárodného podujatia na korfbalovej scéne na Slovensku za posledné 3 roky, sme si na slovíčko pozvali trénera reprezentačného výberu Slovenska, 66-ročného korfbalového odborníka z Holandska pána Hennieho Baasa, ktorý sa po bohatej hráčskej kariére odhodlal prevziať trénerskú taktovku vo viacerých popredných družstvách vo svojej krajine. Korfbaloví priaznivci si ho dobre pamätajú aj z jeho troj-ročného pôsobenia na čele reprezentácie Českej republiky, ktorú priviedol k zisku bronzových medailí na ME 2010 v Holandsku.
Hennie, čo bolo pre Vás rozhodujúcim a hlavným faktorom podmieňujúcim Vaše rozhodnutie prijať pozíciu hlavného trénera reprezentácie Slovenska?
Moje rozhodnutie sa zrodilo ako výsledok nášho vzájomného rokovania s členmi Výkonného výboru SAK. Samozrejme, slovenský korfbal som vnímal aj v minulosti, veď tieto dve krajiny sú si veľmi blízke, dokonca sa mi podarilo s družstvom Prostějova pricestovať aj na turnaj v Prievidzi, takže o vývoji korfbalu v tejto krajine som mal pomerne dobré informácie. Vedel som, že národný tím prešiel generačnou obmenou a preto bolo pre mňa výzvou s týmto družstvom začať pracovať a ponúknuť mu aj iný pohľad na korfbalovú hru a stratégiu.
Ako hodnotíte proces tvorby družstva a celkovo prípravu na kvalifikačný turnaj v Nitre?
Pochopiteľne, tento proces je vždy dlhodobý. V tíme sa ocitli mladší hráči, ktorí predtým nedostávali v rámci reprezentačného seniorského družstva veľa priestoru, čiže našou primárnou úlohou bolo túto skupinu ľudí najprv nastaviť na spoločnú ľudskú nôtu. Postupne sme sa začali zameriavať aj na nacvičenie a zautomatizovanie nového moderného poňatia hry, ktoré by sme radi uplatnili aj na kvalifikačnom turnaji v konfrontácii s ostatnými družstvami.
Aký je momentálny stav tímu a jeho forma pred turnajom?
Myslím a som pevne presvedčený, že všetci hráči sa na turnaj tešia a sú odhodlaní podať v reprezentačnom drese výkony na a možno aj za hranicou svojich možností, veď predsa čo môže byť pre športovca krajšie, ako reprezentovať svoju krajinu a k tomu ešte aj pred domácim publikom. Rovnako ma teší, že všetci hráči by mali byť v dobrej zdravotnej kondícii, Prievidžania absolvovali duel o bronz v Maďarsku bez zranení a ja dúfam, že sa nič podobné neudeje už ani na poslednom tréningu vo štvrtok, a že na prvý duel proti Arménsku nastúpime v plnej sile a dobre pripravení po fyzickej aj mentálnej stránke.
Čo budete na turnaji považovať za úspešný výsledok, prípadne čo za sklamanie?
Pochopiteľne, bol by som rád, aby sa družstvo snažilo využívať novo-osvojený herný systém počas celého priebehu turnaja, aby mu hráči verili aj v zlomových okamihoch zápasov, či vo vypätých momentoch alebo situáciách. Na turnaji musíme isť krôčik po krôčiku a rešpektovať každého súpera, keďže sila tímov je momentálne snáď s výnimkou Nemecka ťažko odhadnuteľná, nakoľko viaceré reprezentačné výbery prešli obmenami, či už v hráčskom kádri alebo na trénerských postoch. Myslím, že reálny stav veci sa ukáže po odohraní úvodných zápasov v skupine. Našou ambíciou je pochopiteľne priamy postup na tohtoročné ME. Je zrejmé, že na dosiahnutie tohto cieľa budeme potrebovať vynikajúce výkony, ale aj dávku potrebného šťastia a dobrej pohody, čo sa spolu s asistentkou Evou budeme snažiť pre tím pripraviť. Nerád by som pred turnajom hovoril o možnom neúspechu. Verím, že na jeho konci bude na Slovensku dôvod na radosť.